Infinitive: dyka
Supine: dykt
Indicative
Present
| ig | dyker |
| du | dyker |
| an;ą̊;eð | dyker |
| wįð | dykum |
| ið | dykið |
| dier | dyka |
Past
| ig | dykte |
| du | dykte |
| an;ą̊;eð | dykte |
| wįð | dyktum |
| ið | dyktið |
| dier | dykte |
Imperative
| Sg.2 | dyke |
| Pl.1 | dykum |
| Pl.2 | dykið |
Etymology
Verbs conjugated like dyka
snyksa,
sleppa,
skrenka,
skreppa,
dräpa,
drusa,
fręsa,
lieka,
lessa,
nepsa,
keksa,
kwęsa,
pieka,
waisa,
werpa,
wessa,
påysa,
äsa,
ruopa,
suopa, etc. (List truncated at 20 verbs)