klinge – Hunsrik verb conjugation

Hunsrik verb forms of klinge

Infinitive

klinge
/ˈkliŋə/

Participle

geklung
Intransitive verb.

Present

ichklinge
duklingst
er;sie;das;maklingd
meerklinge
deerklingd
sieklinge

Past

ichhon geklung
duhost geklung
er;sie;das;mahod geklung
meerhon geklung
deerhod geklung
siehon geklung

Conditional

Imperative

2nd sing.kling
2nd plur.klingd

Related Verbs

Etymology

← gmf klingen ← gmc klingan ← gmw *klingan ← pgm *klinganą